Nuž liptovské leto začalo naozaj po liptovsky. Prvý letný mesiac sme namiesto plávania v bazéne a potôčiku plávali v mokrých lúkach plných kvetov a v blate, čo nám vôbec nevadilo, naopak, veľmi sme si to užívali :).
Po dlhšom čase sme sa konečne mohli všetci stretnúť v Chalúpke a vydať sa spoločne na ďalšie dobrodružstvá. Prvé nás čakalo hneď v prvý deň, v sviatok všetkých detí, ktorý sme, ako inak, oslávili výpravou do lesa. Nebola to len taká obyčajná výprava. Cestou sme museli vyriešiť niekoľko úloh, ktoré nás postupne priviedli k pokladu. A ten poklad veru...
,,Špenát z našej záhrady chutí najlepšie na svete." To citujem našich drobcov, ktorí si sami vypestovali dobroty, na ktorých si postupne začíname pochutnávať. Najskôr sme si pripravili pôdu, okopali, zrýľovali a vytrhali burinu. Spoločne sme si urobili priesady, ktoré sme neskôr zasadili do skleníka a aj nášho vyvýšeného záhonu a hriadok a teraz...
Po vianočných sviatkoch na nás čakala zasnežená Chalúpka, z ktorej viseli cencúle a okolité kopčeky už konečne vyzerali tak, že sa na nich aj sánkovať bude dať. Jazierko, ku ktorému chodíme pozorovať kačky a ryby tiež zamrzlo a my sme sa po ľade dostali až na ostrovček, na ktorom sme doteraz mohli vidieť iba kačky. V januári sme veľa objavovali...
December sa celý niesol v pokojnom duchu vianočných príprav. V adventnom kalendári čakala miesto sladkostí na každý deň tvorivá aktivita (a drobce si túto formu celkom pochvaľovali :)). Vďaka tomu sme si užívali véééľa predvianočnej pohody, obnovovania zvykov, počúvania kolied, pitia čajíkov, a do sýtosti vyhriatych nožičiek po premrznutých...
Všimli sme si, že na našu obľúbenú liesku každé ráno chodia sýkorky. Porozprávali sme sa o tom ako vtáky prežívajú zimu. V Chalúpke sme si spravili vianočný stromček a napadlo nás, že spravíme jeden aj pre tie naše sýkorky, a veru že to nebol taký obyčajný stromček - spravili sme im jedlý vianočný stromček.
Máme v Chalúpke knižku remesiel. Deti sú ňou fascinované, lebo veciam, ktoré pre nich pochádzajú "z obchodu", dáva nový rozmer.
Kolektív si pomaly ale iste sadol, s drobcami už sme sa celkom spoznali, oťukali si navzájom hranice a vybudovali vzájomnú dôveru, a tak sme sa rozhodli po prvýkrát opustiť Hrádocké hranice :).
Spontánne nápady sú vraj najlepšie. A v Chalúpke zatiaľ majú asi aj najdlhšiu výdrž :).
Jedna z najčastejších otázok, ktoré dostávame: "A to ste v tej škôlke aj keď prší a je zima? A chodíte vonku, aj keď prší?!"