Expedícia Lajštroch

Kolektív si pomaly ale iste sadol, s drobcami už sme sa celkom spoznali, oťukali si navzájom hranice a vybudovali vzájomnú dôveru, a tak sme sa rozhodli po prvýkrát opustiť Hrádocké hranice :).

Vďaka neustále sa meniacej predpovedi počasia a zafufňaným noštekom padol výber na deň, keď sa mohli zúčastniť len dvaja najväčší veľkáči, pre ktorých to ale nebola vôbec žiadna komplikácia a o to viac si mohli užiť svoje vlastné veľkáčske hry aj indiánske poklady a úlohy poschovávané cestou.

Po vystúpení z autobusu nás detváky udržovali v strehu hláškami ako "Vieš, ja na túrach väčšinou aj plačem", nakoniec ale poklady, mravce, farebné kamienky a domčeky pre zvieratká zabezpečili až nečakane hladký priebeh expedície.

Nakoniec sa ukázalo, že lepší dátum sme už ani vybrať nemohli, príroda nám nachystala javiskovú inverziu aj s doprovodným programom. Drobci vyšli až úplne hore (s čím sme radšej ani nepočítali) a cestu dole sa rozhodli poňať ako dostihové/dážďovkové závody (rozlišujeme podľa toho, či pri pohybe bežíš, alebo ležíš :).